Zaujímavosti
Udavčianskemu panstvu patril pekný kaštieľ, väčší majetok a lovecká záhrada so zverincom. Ďalej to boli majere Jarčik, Daškovo a Kolsekorcsma, čo v preklade znamená Vonkajšia krčma. K panstvu patrila aj usadlosť Kereknye, ktorá sa ešte aj v 15. storočí spomína ako majetok Drugethovcov.
V rozsudku kráľa Ferdinanda I. Habsburského zo 6. marca 1551 sa obec Udavské uvádza ako predmet sporu medzi Drugethovcami so Zolyoniovou Katarínou a Zambory Mihaľovou.
Po smrti posledného Drugetha-Žigmunda v roku 1684, prechádza majetok na jeho tri dcéry. Klára sa vydala za grófa Zichyho, čím majetok prešiel pod jeho správu. Ich dcéra Mária sa vydala za grófa Csákyho a rod Csákyovcov sa stal vlastníkom kaštieľa i celého majetku, ktorý k nemu patril. V roku 1810 predávajú Csákyovci majetok Anne von Haller - matke Pavla Szirmayho. Dve dcéry grófa Szirmayho sa po vydaji odsťahovali z Udavského, rod Szirmayovcov využíval kaštieľ len ako letné sídlo. Počas ich neprítomnosti spravoval kaštieľ a majetok správca Bakšay. Po jeho smrti predávajú dcéry celý majetok vládnemu radcovi Ing. Tomášovi Sekaninovi z Kolína. Ten pod tlakom udalostí II. svetovej vojny odpredáva majetok Mikulášovi Hučkovi a jeho manželke Márii. Títo boli vlastníkmi až do poštátnenia.
Kaštieľ, hlavné sídlo majiteľov panstva, bol postavený v 17. storočí v barokovom slohu. Ku kaštieľu patrilo 1800 hektárov ornej a lesnej pôdy, park so vzácnymi drevinami, malý rybník, pri ktorom boli tenisové kurty.
Poslední majitelia venovali obnove a údržbe kaštieľa málo pozornosti.
Kaštieľ v Udavskom (pohľad zo západu na východ)
Škola
Najstaršia škola v obci sa spomína v roku 1840. V roku 1912 bola na jej mieste postavená nová škola, ktorá slúžila svojmu účelu do roku 1974.
Od roku 1902 je v obci poštový úrad. Bol zriadený v dome Jozefa Šafraneka, prednostkou úradu bola dlhé roky jeho manželka Angela Šafraneková.
Škola z roku 1912
Za I. ČSR bola obec Udavské známa veľkou parnou pílou, ktorú stavali talianski zajatci. Na píle pracovalo vyše 200 robotníkov z obce, ale aj Poľska. Píla bola majetkom žida Heildelberka. K píle patrila aj úzkokoľajná dráha - koľajka, ktorá viedla zo železničnej stanice až do Adidoviec. Jej majiteľom bol Harmath. Medzi týmito majiteľmi dochádzalo často k sporom, píla bola odpredaná zemepánovi z Jablone. Na píle došlo k úpadku, ktorý nezastavil ani ďalší majiteľ - Komjaty z Udavského.
V roku 1934 bola rozmontovaná, stroje rozpredané, niektoré až do Rumunska. Podobný osud stihol aj "koľajku".
Píla za I. ČSR
V roku 1918 bol v obci postavený mlyn, ktorý dal postaviť mlynár Šafranek z Veľopolia. Mlyn bol poháňaný parou. Súčasťou mlyna bol i "gáter", ktorý pracoval od roku 1946. Najstarší mlyn v obci sa spomína v roku 1715.
V roku 1924 sa v obci narodil J. Em. Jozef kardinál Tomko - prefekt Kongregácie pre evanjelizáciu národov pri Svätej stolici v Ríme - osobnosť svetového významu.
V roku 1938 bol posvätený a položený základný kameň budovy katolícko-slovenského kultúrneho domu, ktorý bol postavený z iniciatívy miestneho duchovného Dr. Štefana Héseka, za pomoci miestnych občanov, potravného družstva a veriacich.
 J. Em. Jozef kardinál Tomko |  Dr. Štefan Hések |
Obec nebola poznamenaná hrôzami II. svetovej vojny. Obyvatelia obce boli evakuovaní a po prechode frontu sa vrátili domov. Prvým prednostom národného výboru po vojne bol Andrej Dolobáč. Vo funkcii bol krátko. Po ňom preberá funkciu predsedu NV kandidát KSS Juraj Fic, ktorý má značný podiel na budovaní a napredovaní obce.
Už v roku 1950 vzniká v obci na podnet Juraja Fica prvé JRD, ktoré nedokázalo prekonať počiatočné ťažkosti, a v roku 1953 sa rozpadlo. Celoobecné JRD bolo založené v roku 1959, v roku 1991 dochádza k odčleneniu družstva a v súčasnom období prežíva stagnáciu s predpokladom úplného zániku.
V roku 1951 bola obec napojená na elektrický prúd, v septembri toho istého roku začal vysielať obecný rozhlas.
V jeseni 1952 sa započalo s výstavbou "hasičského domu". O rok neskôr bol daný do užívania. Veľkú zásluhu na jeho výstavbe mal Viktor Suško - predseda NV od roku 1951.
Prínosom pre rozvoj obce bolo i presídlenie správy lesného hospodárstva zo Zubného do našej obce v roku 1953. Prvým riaditeľom v novom pôsobisku bol Ing. Zuščák. Správa budovala pre svojich zamestnancov dvojdomky, ktoré dala do užívania už v roku 1955.
Zdravotné stredisko
Prvé zdravotnícke služby v obci sa poskytovali od roku 1955. V priestoroch kultúrneho domu bola zriadená ambulancia, v ktorej ordinoval prvý lekár MUDr. Imrich Farkaš. V roku 1962 bola daná do užívania budova zdravotného strediska.
Budova bývalého zdravotného strediska
Životnú úroveň obyvateľov obce zvýšilo zriadenie služieb. V roku 1956 boli zriadené holičské služby, v decembri toho istého roku predajňa mäsa. Veľký význam a pomoc pre občanov malo i zriadenie služieb miestneho hospodárstva - objednávanie krmivových zmesí, výroba tvárnic, betónových rúr a pod.
V roku 1960 sa začalo s výstavbou budovy MNV a v tom istom roku bola daná do užívania. O rok neskôr sa začína s výstavbou obchodného centra a v roku 1963 sa začína prevádzka v jeho nových priestoroch. Rekonštrukcia pouličného osvetlenia na neónové bola v roku 1966. V januári 1968 sa začína v obci výstavba miestneho vodovodu. Jeho dostavba v roku 1976 vyriešila pretrvávajúci problém so zásobovaním obce vodou. Združený dom služieb bol odovzdaný do užívania v roku 1969. Dnes v ňom sídli obecný úrad, pošta, telekomunikácie, knižnica a kultúrne stredisko. V roku 1971 sa v obci začína s I. etapou kanalizácie obce.
S rastom počtu obyvateľov rástol i počet detí. Staré priestory školy nestačili, vyučovalo sa dvojsmenne. Problém vyriešila výstavba novej 13-triednej ZDŠ. Do užívania bola daná v roku 1974. O 3 roky neskôr sa aj najmenší presťahovali do novej budovy materskej školy.
Po zničení mosta cez rieku Udavu bola v roku 1981 postavená lávka. V tom istom roku sa realizuje rozšírenie cintorína, výstavba novej budovy na cintoríne, prívod vody i oplotenie cintorína.
V roku 1983 vznikol v katastri obce agrochemický podnik, ktorý zabezpečoval služby poľnohospodárom. V 90-tych rokoch sa podnik rozpadol.
Výstavba chodníkov popri štátnej cesta v dĺžke 1700 m bola ukončená v roku 1985. O rok neskôr bol v obci postavený dom smútku. V 80-tych a 90-tych rokoch mala obec zriadenú drobnú prevádzkareň so zameraním na rôzne služby. Pre nerentabilitu bola zrušená.
Výstavbou bytových jednotiek pre družstevníkov a pracovníkov lesného závodu sa zvýšil v obci bytový fond, pribudlo obyvateľov. Rok 1994 sa spája s plynofikáciou obce.
Spoločenské zmeny po roku 1989 sa preniesli i do života obce. Uvoľnil sa politický a ideologický tlak štátnej moci. Ľudia majú viac priestoru na realizáciu svojich podnikateľských cieľov - začína sukromné podnikanie.
